Väčšina z nás v roku 1989 vyšla do ulíc proti neslobode, proti totalite vedenia komunistov, pre nedostatok tovarov a za vyššiu životnú úroveň. Po našich protestoch vláda a parlament odstúpili. Justícia však zostala pri moci. Nedobrovoľná zmluva s diablom sa činiteľom justície skončila. Po zmene režimu, dobrovoľne pristúpili na novú zmluvu s diablom. Zvolili sme si svojich zástupcov cez voľbu politických strán. Pri privatizácií majetku naši zvolení zástupcovia a niektorí podnikatelia dospeli k tomu, že politická strana je výborným biznisom, z ktorého netreba platiť žiadne dane. Politici spolu s justíciou poplatnou minulému režimu, so straníckymi doktormi práv, si tu vytvorili raj. Zároveň pomaly uberali z ich základných práv a slobôd. Robili to cez legislatívu, cez prijaté zákony a cez zmeny v zákonoch. Už v roku 1991 navrhli a schválili dieru v občianskom súdnom poriadku. Nasledovalo množstvo dier v zákonoch, korupčných zákony so slovkom „môže“, zákonoch, ktorými sa justícia priklincovala k svojim stoličkám, zákonoch, ktorými si nadelila nenáležité výhody a zákonoch, ktorými si pre seba a bohatých zlodejov zabezpečila beztrestnosť. Miesto demokracie, tu vybudovala totalitu koaličných politických strán, ktorá sa každé štyri roky menila. Riadiace funkcie v štátnej správe neobsadili odborníci, ale nominanti koalície politických strán z miestnych, z okresných, z krajských a z celoslovenských štruktúr politických strán. Nominanti boli povďační za funkcie, preto sa k vedeniu strany správali presne tak, ako sa správali nižšie zložky k ústrednému výboru komunistickej strany. Kým sa štátni úradníci zorientovali vo svojich funkciách, boli pre občanov bremenom, nie pomocou. Bolo to horšie, ako vtedy, keď bola pri moci iba jediná strana, ktorá mala dlhodobo kádrovú politiku. Aj tu však nepohodlní odborníci nemali šancu riadiť štát a štátne podniky. Zvolení zástupcovia prijali množstvo rozhodujúcich zákonov, ktoré boli proti občanom a proti Ústave Slovenskej republiky. Porušili tak svoj poslanecký sľub. Vláda a ministerstva, v rámci výkonnej moci, vykonali množstvo aktov proti občanov a tiež proti Ústave SR. Ústavní činitelia vo vláde porušili tak svoj sľub, ktorý zložili do rúk prezidenta.. Justícia vydala množstvo rozhodnutí v rozpore s Ústavou SR. Sudcovia a prokurátori porušili tak sľub, ktorí dali pred vymenovaním do ústavnej funkcie Počas 22 rokoch vlády totalitných strán, došli mnohí občania o majetok (vklady, akcie) po protiprávnom konaní bohatých zlodejov. Počas tohto obdobia sa nenašiel jediný ústavný činiteľ, ktorý by pohol prstom proti týmto bohatým zlodejom. Skôr naopak. Kto nám teda porušuje naše základné práva a slobody.? Je to ústavný činiteľ v parlamente, vo vláde a v súdnej moci, pretože konal v neprospech občana a tým porušil Ústavu Slovenskej republiky. Ústava je zmluva medzi občanmi, kde štát zastupujú ústavní činitelia. Preto nie je možné, aby ústavný činiteľ aj nevedome porušil ústavu a svoj sľub.
